Úvod
Vyvrcholenie tehotnosti – pôrod, býva obyčajne podrobne skúmaný a v odbornej literatúre popisovaný v kontexte gynekológie, pôrodníctva a pôrodnej asistencie. Publikované práce teoretického i empirického charakteru sú zamerané na klinické aspekty pôrodu, pôrodné a popôrodné komplikácie, prípravu matky na pôrod, vnímaním pôrodu samotnou matkou a jej partnerom a špecifické ošetrovateľské intervencie u matky v bezprostrednom popôrodnom období. Časť prác psychologicky zameraných, venuje pozornosť prežívaniu prípravy na pôrod a samotného pôrodu matkou a popôrodným psychickým zmenám. Pomerne malá pozornosť je v odbornej verejnosti venovaná pôrodu vo vzťahu k novorodencovi a novorodeneckej psychológii zdravia. V príspevku sústreďujeme pozornosť na zásady behaviorálnej ošetrovateľskej starostlivosti o novorodenca, ktorej princípy uľahčujú adaptačný proces novorodenca na zmenu prostredia. Rovnako prispievajú k optimalizácií funkcií jednotlivých systémov, pričom efekt je o to výraznejší, čím je dieťa prematúrnejšie, alebo má vrodené vývojové chyby, či zdravotné komplikácie.
Príprava matky na pôrod
Tehotenstvo predstavuje dostatočne dlhú dobu na vyrovnanie sa budúcej matky so skutočnosťou, že sa stáva nielen matkou, ale aj rodičom a bude konfrontovaná s novou formou rolového správania. Návšteva kurzov psychofyzickej prípravy (PFPP) na pôrod predstavuje efektívny spôsob prípravy v informačnej rovine a cielenej edukácie budúcej matky na stotožnenie sa s rolou rodiča. Zameranie jednotlivých sústredení kurzov PFPP je koncipované v zmysle pedagogických zásad tak, aby si budúca matka osvojila jednotlivé informácie súvisiace s fyzilologickým priebehom tehotnosti, pôrodu a šestonedelia. Cielene sú sústredenia venované aj otázkam dennej starostlivosti o novorodenca a dojča a priestor je vytvorený aj na prolaktačné aktivity. Matky oceňujú predovšetkým informácie o technike dojčenia a spôsoboch prekonávania laktačných kríz. Matka pristupuje k pôrodu informovaná, psychicky pripravená (Repková, 2004).
Pôrod a novorodenec
Akt pôrodu je pre novorodenca mimoriadne náročnou situáciou, z hľadiska fyzického a psychického. Novorodenec, po prestrihnutí pupočnej šnúry, je vystavený náročnej úlohe adaptácie životne dôležitých systémov. Špecifické ošetrovateľské intervencie v bezprostrednom popôrodnom období sú zamerané u novorodenca na (Leifer, 2004):
- stabilizáciu kardio-respiračných funkcií,
- podporu termoregulácie,
- sledovanie funkcie močového a tráviaceho systému,
- identifikáciu novorodenca,
- zhodnotenie Apgarovej skóre,
- vyhodnotenie gestačného veku, pôrodných poranení alebo abnormalít.
Jednotlivé kroky sú štandardné, cielene zamerané a smerujú k cielenej diagnostike. Výsledkom podrobného posúdenie je rozhodnutie o ďalšom systéme ošetrovateľskej starostlivosti (bazálnej, intermediárnej, intenzívnej). Poskytnutú starostlivosť možno hodnotiť ako vysoko cielenú, vychádzajúcu z úrovne najnovších vedeckých poznatkov. Okrem technického aspektu ošetrovateľských intervencií poskytnutých novorodencovi, možno hovoriť a v súčasnej odbornej literatúre nachádzame práce uvedeného zamerania, aj o zložke psychickej. Vytvorením optimálnych podmienok na príchod dieťaťa nemusí pôrod pre novorodenca predstavovať extrémne náročnú fyzickú a psychickú situáciu.
Efektívne možnosti eliminácie stresu u novorodenca pri pôrode:
- matku emocionálne pripraviť na pôrod, aby príchod dieťaťa očakávala v radosti, pokojná a istá si sama sebou (že vie, čo bude nasledovať, a ona to zvládne),
- informovať rodičku o technikách a postupoch eliminácie bolesti,
- využiť alternatívne metódy tlmenia pôrodnej bolesti, zistiť záujem o epidurálnu analgéziu,
- rodičku empaticky podporovať, inštrukcie vydávať rozhodne, avšak pokojne a tlmeným hlasom,
- pripraviť ternoneutrálne prostredie,
- eliminovať rušivé akustické vplyvy,
- zabezpečiť tlmené osvetlenie, zdroj svetla nevyhnutného pre vykonanie jednotlivých zákrokov smerovať mimo zorné pole novorodenca,
- novorodenca prijať z lona matky pokojne, bez trhavých prudkých pohybov, uložiť ho na brucho matky,
- nabádať matku, aby si ho privinula,
- prejaviť spoluúčasť, úctu a radosť z nového života,
- nechať dieťa upokojiť sa na bruchu/hrudníku matky, priloženie podporovať až keď je novorodenec pripravený,
Behaviorálna ošetrovateľská starostlivosť o novorodencov
Matka i dieťa, tak, ako predstavovali počas tehotnosti jednotný celok, i po pôrode, po prestrihnutí pupočnej šnúry, sú spojení krehkým putom vzájomne sa formujúceho vzťahu materinskej lásky a závislosti dieťaťa voči matke. Pozornosť zdravotníkov býva prioritne orientovaná v zmysle „lege artis“ na bezpečné klinické vedenie pôrodu pre matku a dieťa (Repková, 2004). Až v posledných desaťročiach v zahraničí a na Slovensku v posledných rokoch, sa diskutuje aj o psychologickej roviny tehotnosti, pôrodu, šestonedelia.
Rozpracované sú psychologické prístupy a metódy tlmenia pôrodnej bolesti, ktoré zvyšujú komfort rodičky počas pôrodu a zmierňujú negatívne emócie (Repková, 2007). Až do polovice deväťdesiatich rokov dvadsiateho storočia boli práce z oblasti psychológie zdravia zamerané na zdravia prevažne dospelých, problematike pediatrie bola venovaná len okrajová pozornosť. Za významný, ak nie prelomový krok považujeme založenie medzinárodnej spoločnosti prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny.
Definíciu psychológie zdravia podrobne popísala (1994) Marie Johnston (Macedo, 2004). Otvoril sa tak priestor na širokú odbornú diskusiu. Aj novorodenec so svojim prežívaním a správaním sa dostal do centra záujmu odborníkov z oblasti medicíny, psychológie, etiky, pôrodnej asistencie, ošetrovateľstva a iných. Práve interdisciplinárny prístup a úspechy technického rozvoja umožňujú prežitie novorodencov výrazne prematúrnych, či ťažko zdravotne handicapovaných.
V minulosti sa novorodenec vnímal ak malé, bezmocné stvorenie, ktoré nie je schopné vnímať svet a adekvátne naň reagovať. Nebrala sa do úvahy schopnosť signalizovať svoje pocity. Novorodenec disponuje mechanizmami, ktorými signalizuje svoje potreby a reaguje na podnety vonkajšieho prostredia (Macedo, 2004).
Príznaky stresu u novorodenca: - respiračný systém: apnoické pauzy, tachypnoe, gasping, kašeľ, zívanie, kýchanie,
- cirkulácia: zmena farby kože do špinavej, mramorovej, cyanotickej, šedej až bielej,
- nervový systém: stonanie, čkanie, slinenie, napínanie sa až kŕče, tremor, zášklby, strhávanie sa, tráviaci systém: intolerancia mlieka, zvýšený meteorizmus (Magyarová, 2005).
Je úlohou sestier, pôrodných asistentiek a členov zdravotníckeho tímu rozpoznať ich, rešpektovať a cielene plánovať intervencie ktoré eliminujú stresory, čo predstavuje podstatu behaviorálnej ošetrovateľskej starostlivosti.
Efektívne možnosti eliminácie stresu u novorodenca (Kangaroo Care, 2004):
- ovplyvnenie faktorov prostredia, predovšetkým zníženie intenzity hluku, osvetlenia, vytvorenie termoneutrálneho prostredia, spôsob a frekvencia manipulácie s novorodencom,
- efektívny manažment invazívnych výkonov a činností, ktoré vyvolávajú bolesť a diskomfort,
- emocionálne podpora v zmysle prítomnosti rodiča, liečebného dotyku, umožnenia nenutritíneho sania, klokankovania,
- úprava polohy: fetálna poloha, hniezdo, rešpektovanie signálov novorodenca – „stop sign“.
Záver
Efektívnym manažmentom pôrodu, a rešpektovaním nielen rodičky, ale aj očakávaného novorodenca, ako svojprávneho jednotlivca, ktorý má svoje potreby a spôsoby signalizácie diskomfortu, možno prispieť k odtabuizovaniu pôrodu ako náročnej, bolestivej a stresujúcej udalosti pre zúčastnených a podporiť individuálny, vysoko erudovaný a zároveň empatický prístup k tak významnej životnej udalosti, akú pôrod predstavuje. Zaradením princípov behaviorálnej starostlivosti, do procesu poskytovania pôrodnej asistencie a do procesu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, možno liminovať vplyv stresových faktorov u novorodenca už v momente pôrodu a následne počas ďalšej starostlivosti o novorodenca. Preto trvalou úlohou, v rámci pregraduálnej prípravy budúcich sestier, pôrodných asistentiek a aj lekárov, ako aj v rámci celoživotného vzdlávania, zostáva implementovať zásady behaviorálnej starostlivosti.
Literatúra:
1. REPKOVÁ, A.: Nezávislé intervencie pôrodnej asistentky v šestonedelí. In: Sestra, III., 2004, č. 2, str. 40 – 42. ISSN 1335-994. 2. LEIFER, G.: Úvod do porodnického a pediatrickéo ošetřovatelství. Praha : Grada, 2004, s. 231 – 271. ISBN 80-247-0668-7 3. REPKOVÁ, A.: Špecifiká procesu pôrodnej asistencie na pôrodnej sále. In: Ošetrovateľský obzor, I., 2004, č. 3-4, str. 96-99. ISSN 1336-5606. 4. REPKOVÁ, A.: Psychologické metódy tlmenia pôrodnej bolesti. In: Sestra, VI., 2007, č. 3-4, str. 20-22. ISSN 1335-9444. 5. ELVIDINA NABUCO ADAMSON-MACEDO.: Neonatal Health Psychology. J Prenatal and Perinatal Psychology and Medicine, Vol. 16, No. 1-4, 2004, pp. 11-44 ISSN 0943-5417 6. MAGYAROVÁ, G., BAUER, F.: Behaviorálna ošetrovateľská starostlivosť o nezrelých novorodencov. In: Ošetrovateľský obzor, 2, 2005, 1, s. 17-22. ISSN 1336-5606 7. THE EFFECT OF SKIN-TO-SKIN CONTACT (Kangaroo Care) Shortly After Birth on the Neurobehavioral Responses of the Term Newborn: A Randomized, Controlled Trial, Pediatrics, Vol. 113, No. 4, April 2004, pp. 858-865.
Adresa autora:
doc. PhDr. Hana Padyšáková, PhD.
FOaZOŠ SZU v Bratislave
Limbová 12 833 03 Bratislava
Slovenská republika
hana.padysakova@szu.sk
30.4.2009 Kongres www.pohledynaporod.cz
Vyvrcholenie tehotnosti – pôrod, býva obyčajne podrobne skúmaný a v odbornej literatúre popisovaný v kontexte gynekológie, pôrodníctva a pôrodnej asistencie. Publikované práce teoretického i empirického charakteru sú zamerané na klinické aspekty pôrodu, pôrodné a popôrodné komplikácie, prípravu matky na pôrod, vnímaním pôrodu samotnou matkou a jej partnerom a špecifické ošetrovateľské intervencie u matky v bezprostrednom popôrodnom období. Časť prác psychologicky zameraných, venuje pozornosť prežívaniu prípravy na pôrod a samotného pôrodu matkou a popôrodným psychickým zmenám. Pomerne malá pozornosť je v odbornej verejnosti venovaná pôrodu vo vzťahu k novorodencovi a novorodeneckej psychológii zdravia. V príspevku sústreďujeme pozornosť na zásady behaviorálnej ošetrovateľskej starostlivosti o novorodenca, ktorej princípy uľahčujú adaptačný proces novorodenca na zmenu prostredia. Rovnako prispievajú k optimalizácií funkcií jednotlivých systémov, pričom efekt je o to výraznejší, čím je dieťa prematúrnejšie, alebo má vrodené vývojové chyby, či zdravotné komplikácie.
Príprava matky na pôrod
Tehotenstvo predstavuje dostatočne dlhú dobu na vyrovnanie sa budúcej matky so skutočnosťou, že sa stáva nielen matkou, ale aj rodičom a bude konfrontovaná s novou formou rolového správania. Návšteva kurzov psychofyzickej prípravy (PFPP) na pôrod predstavuje efektívny spôsob prípravy v informačnej rovine a cielenej edukácie budúcej matky na stotožnenie sa s rolou rodiča. Zameranie jednotlivých sústredení kurzov PFPP je koncipované v zmysle pedagogických zásad tak, aby si budúca matka osvojila jednotlivé informácie súvisiace s fyzilologickým priebehom tehotnosti, pôrodu a šestonedelia. Cielene sú sústredenia venované aj otázkam dennej starostlivosti o novorodenca a dojča a priestor je vytvorený aj na prolaktačné aktivity. Matky oceňujú predovšetkým informácie o technike dojčenia a spôsoboch prekonávania laktačných kríz. Matka pristupuje k pôrodu informovaná, psychicky pripravená (Repková, 2004).
Pôrod a novorodenec
Akt pôrodu je pre novorodenca mimoriadne náročnou situáciou, z hľadiska fyzického a psychického. Novorodenec, po prestrihnutí pupočnej šnúry, je vystavený náročnej úlohe adaptácie životne dôležitých systémov. Špecifické ošetrovateľské intervencie v bezprostrednom popôrodnom období sú zamerané u novorodenca na (Leifer, 2004):
- stabilizáciu kardio-respiračných funkcií,
- podporu termoregulácie,
- sledovanie funkcie močového a tráviaceho systému,
- identifikáciu novorodenca,
- zhodnotenie Apgarovej skóre,
- vyhodnotenie gestačného veku, pôrodných poranení alebo abnormalít.
Jednotlivé kroky sú štandardné, cielene zamerané a smerujú k cielenej diagnostike. Výsledkom podrobného posúdenie je rozhodnutie o ďalšom systéme ošetrovateľskej starostlivosti (bazálnej, intermediárnej, intenzívnej). Poskytnutú starostlivosť možno hodnotiť ako vysoko cielenú, vychádzajúcu z úrovne najnovších vedeckých poznatkov. Okrem technického aspektu ošetrovateľských intervencií poskytnutých novorodencovi, možno hovoriť a v súčasnej odbornej literatúre nachádzame práce uvedeného zamerania, aj o zložke psychickej. Vytvorením optimálnych podmienok na príchod dieťaťa nemusí pôrod pre novorodenca predstavovať extrémne náročnú fyzickú a psychickú situáciu.
Efektívne možnosti eliminácie stresu u novorodenca pri pôrode:
- matku emocionálne pripraviť na pôrod, aby príchod dieťaťa očakávala v radosti, pokojná a istá si sama sebou (že vie, čo bude nasledovať, a ona to zvládne),
- informovať rodičku o technikách a postupoch eliminácie bolesti,
- využiť alternatívne metódy tlmenia pôrodnej bolesti, zistiť záujem o epidurálnu analgéziu,
- rodičku empaticky podporovať, inštrukcie vydávať rozhodne, avšak pokojne a tlmeným hlasom,
- pripraviť ternoneutrálne prostredie,
- eliminovať rušivé akustické vplyvy,
- zabezpečiť tlmené osvetlenie, zdroj svetla nevyhnutného pre vykonanie jednotlivých zákrokov smerovať mimo zorné pole novorodenca,
- novorodenca prijať z lona matky pokojne, bez trhavých prudkých pohybov, uložiť ho na brucho matky,
- nabádať matku, aby si ho privinula,
- prejaviť spoluúčasť, úctu a radosť z nového života,
- nechať dieťa upokojiť sa na bruchu/hrudníku matky, priloženie podporovať až keď je novorodenec pripravený,
Behaviorálna ošetrovateľská starostlivosť o novorodencov
Matka i dieťa, tak, ako predstavovali počas tehotnosti jednotný celok, i po pôrode, po prestrihnutí pupočnej šnúry, sú spojení krehkým putom vzájomne sa formujúceho vzťahu materinskej lásky a závislosti dieťaťa voči matke. Pozornosť zdravotníkov býva prioritne orientovaná v zmysle „lege artis“ na bezpečné klinické vedenie pôrodu pre matku a dieťa (Repková, 2004). Až v posledných desaťročiach v zahraničí a na Slovensku v posledných rokoch, sa diskutuje aj o psychologickej roviny tehotnosti, pôrodu, šestonedelia.
Rozpracované sú psychologické prístupy a metódy tlmenia pôrodnej bolesti, ktoré zvyšujú komfort rodičky počas pôrodu a zmierňujú negatívne emócie (Repková, 2007). Až do polovice deväťdesiatich rokov dvadsiateho storočia boli práce z oblasti psychológie zdravia zamerané na zdravia prevažne dospelých, problematike pediatrie bola venovaná len okrajová pozornosť. Za významný, ak nie prelomový krok považujeme založenie medzinárodnej spoločnosti prenatálnej a perinatálnej psychológie a medicíny.
Definíciu psychológie zdravia podrobne popísala (1994) Marie Johnston (Macedo, 2004). Otvoril sa tak priestor na širokú odbornú diskusiu. Aj novorodenec so svojim prežívaním a správaním sa dostal do centra záujmu odborníkov z oblasti medicíny, psychológie, etiky, pôrodnej asistencie, ošetrovateľstva a iných. Práve interdisciplinárny prístup a úspechy technického rozvoja umožňujú prežitie novorodencov výrazne prematúrnych, či ťažko zdravotne handicapovaných.
V minulosti sa novorodenec vnímal ak malé, bezmocné stvorenie, ktoré nie je schopné vnímať svet a adekvátne naň reagovať. Nebrala sa do úvahy schopnosť signalizovať svoje pocity. Novorodenec disponuje mechanizmami, ktorými signalizuje svoje potreby a reaguje na podnety vonkajšieho prostredia (Macedo, 2004).
Príznaky stresu u novorodenca: - respiračný systém: apnoické pauzy, tachypnoe, gasping, kašeľ, zívanie, kýchanie,
- cirkulácia: zmena farby kože do špinavej, mramorovej, cyanotickej, šedej až bielej,
- nervový systém: stonanie, čkanie, slinenie, napínanie sa až kŕče, tremor, zášklby, strhávanie sa, tráviaci systém: intolerancia mlieka, zvýšený meteorizmus (Magyarová, 2005).
Je úlohou sestier, pôrodných asistentiek a členov zdravotníckeho tímu rozpoznať ich, rešpektovať a cielene plánovať intervencie ktoré eliminujú stresory, čo predstavuje podstatu behaviorálnej ošetrovateľskej starostlivosti.
Efektívne možnosti eliminácie stresu u novorodenca (Kangaroo Care, 2004):
- ovplyvnenie faktorov prostredia, predovšetkým zníženie intenzity hluku, osvetlenia, vytvorenie termoneutrálneho prostredia, spôsob a frekvencia manipulácie s novorodencom,
- efektívny manažment invazívnych výkonov a činností, ktoré vyvolávajú bolesť a diskomfort,
- emocionálne podpora v zmysle prítomnosti rodiča, liečebného dotyku, umožnenia nenutritíneho sania, klokankovania,
- úprava polohy: fetálna poloha, hniezdo, rešpektovanie signálov novorodenca – „stop sign“.
Záver
Efektívnym manažmentom pôrodu, a rešpektovaním nielen rodičky, ale aj očakávaného novorodenca, ako svojprávneho jednotlivca, ktorý má svoje potreby a spôsoby signalizácie diskomfortu, možno prispieť k odtabuizovaniu pôrodu ako náročnej, bolestivej a stresujúcej udalosti pre zúčastnených a podporiť individuálny, vysoko erudovaný a zároveň empatický prístup k tak významnej životnej udalosti, akú pôrod predstavuje. Zaradením princípov behaviorálnej starostlivosti, do procesu poskytovania pôrodnej asistencie a do procesu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti, možno liminovať vplyv stresových faktorov u novorodenca už v momente pôrodu a následne počas ďalšej starostlivosti o novorodenca. Preto trvalou úlohou, v rámci pregraduálnej prípravy budúcich sestier, pôrodných asistentiek a aj lekárov, ako aj v rámci celoživotného vzdlávania, zostáva implementovať zásady behaviorálnej starostlivosti.
Literatúra:
1. REPKOVÁ, A.: Nezávislé intervencie pôrodnej asistentky v šestonedelí. In: Sestra, III., 2004, č. 2, str. 40 – 42. ISSN 1335-994. 2. LEIFER, G.: Úvod do porodnického a pediatrickéo ošetřovatelství. Praha : Grada, 2004, s. 231 – 271. ISBN 80-247-0668-7 3. REPKOVÁ, A.: Špecifiká procesu pôrodnej asistencie na pôrodnej sále. In: Ošetrovateľský obzor, I., 2004, č. 3-4, str. 96-99. ISSN 1336-5606. 4. REPKOVÁ, A.: Psychologické metódy tlmenia pôrodnej bolesti. In: Sestra, VI., 2007, č. 3-4, str. 20-22. ISSN 1335-9444. 5. ELVIDINA NABUCO ADAMSON-MACEDO.: Neonatal Health Psychology. J Prenatal and Perinatal Psychology and Medicine, Vol. 16, No. 1-4, 2004, pp. 11-44 ISSN 0943-5417 6. MAGYAROVÁ, G., BAUER, F.: Behaviorálna ošetrovateľská starostlivosť o nezrelých novorodencov. In: Ošetrovateľský obzor, 2, 2005, 1, s. 17-22. ISSN 1336-5606 7. THE EFFECT OF SKIN-TO-SKIN CONTACT (Kangaroo Care) Shortly After Birth on the Neurobehavioral Responses of the Term Newborn: A Randomized, Controlled Trial, Pediatrics, Vol. 113, No. 4, April 2004, pp. 858-865.
Adresa autora:
doc. PhDr. Hana Padyšáková, PhD.
FOaZOŠ SZU v Bratislave
Limbová 12 833 03 Bratislava
Slovenská republika
hana.padysakova@szu.sk
30.4.2009 Kongres www.pohledynaporod.cz




